V našej púti pokračujeme po južnej strane jazera Issykkul. Táto strana je skutočne krásna, a okrem vysokánskych zasnežených štítov na jednej strane a jazera na druhej, ponúka aj rôzne zaujímavosti po ceste. Napríklad kaňon Skazka. Červené skaly vetrou a vodou zerodované do rôznych útvarov, okolo ktorých sa vlní fialové more kvitnúcich levandúl. Tá vôňa je taká silná, až nás z toho po chvíli rozbolí hlava a pokračujeme radšej ďalej. Našu pozornosť zaujme monumentálne oplotenie ukrývajúce bizardne pôsobiaci areál. Tipujeme ho na letné sídlo Aštara Šerana, kde spriada plány proti vesmírnym jašterom. Nakoniec sa dozvieme, že miesto slúži počas sezóny na prezentáciu rôznych kirgizských zvykov a umenia. Remčo sa za volantom nenudí, o zábavu sa mu starajú stáda dobytka alebo koní, neustále križujúce cestu. Ovce si vrtia vlnenými zadkami popred Bronco, ale uhnúť na stranu, to nie. Nečudujem sa, že Kirgizi robia každé jedlo z baraniny, tých oviec je tu neúrekom. No dozvedeli sme sa, že aj konské mäso sa tu konzumuje, je drahé a považované za delikatesu. Na jednom z bazárov ani nás táto ochutnávka neobišla, ale nie je to práve niečo, čo budem v budúcnosti vyhľadávať.

Pomaličky dorazíme do nenápadného mestečka Barskoon. V Lonely planet sme sa dočítali, že tu je závod na výrobu júrt. No nájsť ho je trošku problém, pod pojmom závod si predstavujeme niečo aspoň o trochu vyššie ako okolité rodinné domy, a to je práve omyl. Je to prízemný domček, ktorý z cesty nie je ničím nápadný a ani ničím označený. Bez pomoci miestnych by sme ho nenašli. Majiteľ, doteraz utajené, trochu belšie dvojča Morgana Freemana, nás okamžite s úsmevom víta a odchádza od rozrobenej práce. Je to skutočne všeumelec a kým nám poukazuje všetko, čomu sa aj so svojou rodinou venuje, strávi s nami zvyšok dňa. Hlavný biznis je výroba júrt. Nie len tých obyčajných pre nomádov, ale aj výstavných a luxusných pre významné osobnosti. Posielal ich niekoľko už aj do amerických múzeí, do Londýna, do Nemecka, kazašskému prezidentovi a podobne. Naozaj sa nemá kedy nudiť. Vyrobiť kompletne jednu jurtu trvá 20 ľuďom približne 40 dní a predáva ich po 5000 USD, celkom dosť.

No na uživenie rozvetvenej rodiny to nestačí. Preto rozšíril svoje pôsobenie aj na výrobu a opravu kirgizských a kazašských ľudových nástrojov. Samozrejme musí tie nástroje dobre poznať a preto ani nenamieta, keď ho poprosíme, aby nám zahral. Nie je v tom nováčik. Schytí prvú „gitarku“ ktorú má po ruke a zabrnká nám kalinku J. Aj nás trochu roztancoval, ale našťastie to nie je zachytené na kamere. Novinkou v jeho záujme je výroba tehál špeciálnym novým spôsobom. Má tu na ich vypaľovanie aj takú chutnú malú piecku. Nie sú to obyčajné tehly, vnútri sú duté a zapadajú do seba ako lego. Na ich zlepenie sa používa len malé množstvo lepidla a ich termoizolačné vlastnosti sú perfektné. Jeho cieľom je postaviť si z nich vlastný dom.

Výroba jurty nepredstavuje len prácu s drevom. Treba ju predsa aj dokončiť, so všetkými detailami, kobercami, dekoračnými drobnosťami. Ako obkladový materiál slúžia pestrofarebné koberce z ovčej vlny. Celá záhrada za domom je nimi pokrytá. Niektoré sa sušia, niektoré sú premývané vriacou vodou a iné už pripravené na použitie. Keď nám ponúkol, že si môžeme (samozrejme s jeho pomocou) jeden sami vyrobiť, neváhali sme ani minútu. Aspoň sa priučíme remeslu a keď bude najhoršie, rozbehneme kobercový biznis na Slovensku. Prekvapivo nie sme na to úplne ľaví, a dokonca aj Kruťovi to ide výborne. Možno ho potom k podnikaniu priberieme. Od Morgana si odnášame super zážitky a samozrejme baraní koberec. Aj keď ten sme si vlastne neodniesli sami, zneužili sme Kruťa, tak sa baránok odviezol na Slovensko lietadlom. Určite všetkým odporúčame navštíviť toto skvelé miesto, ktoré dýcha kirgizskou kultúrou.

Tesne pred koncom cesty okolo jazera sa necháme zlákať tabuľou Salt lake. Vraj sa na konci odbočky nachádza jazero slanšie ako Mŕtve more. Popravde túto skúsenosť sme si mohli odpustiť a radšej pokračovať ďalej. Vyše pol hodiny trmácania sa po zlej kamenistej ceste a na konci nás privíta rampa. Nie príliš milá žena nás ďalej bez zaplatenia pustiť nechce. Nezaujíma ju, že chceme len 5 minút, keďže už je po sezóne a je veľká zima na kúpanie. Nie! Buď 450 somov (asi 6,5 €) alebo sa obrátiť späť. Jasné, že zaplatíme, keď sme došli až sem. A ona to dobre vie. Ale naozaj sa to neoplatilo. Nekúpali sme sa a ani plánovaný piknik nebol kvôli vetru môžný. No a pre upresnenie, táto mláčka ani zďaleka nie je slanšia ako Mŕtve more.

Hlúpe jazero nám zbytočne zabilo veľa času. Takže nocľah hľadáme po tme v jednom zvláštnom mestečku so sovietskou zotavovňou. Špecialitkou tohto mesta je radónová sprcha. Aj v reštaurácii sa nám chvália touto výnimočnou anomáliou, ktorej pripisujú liečivé účinky. To, že radón je rádioaktívny plyn, ktorý vzniká premenou uránu zo zemskej kôry a po celom svete ho považujú za nebezpečný, ani to, že môže vyvolať rakovinu, im asi nevadí. Ale nám áno, tak radšej zdrháme preč. Spať sa bude inde J.